reklama

Rub a líc Andrzeja Wróblewského

O výstave Andrzeja Wróblewského RECTO/VERSO v Múzeu súčasného umenia vo Varšave. Pozerali sme sa s dedkom na Teleexpress, krátke večerné správy poľskej televízie. Trvajú iba desať minút a ich tempo je prekotné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Obrázky sa rýchlo striedajú, redaktori súťažia v tom, koľko slov sa im podarí vyartikulovať v minúte, či dvoch, ktoré majú na svoju reportáž. Ani jeden z nás dvoch z obsahu týchto správ veľa nechytá. Pre mňa je táto spravodajská poľština ešte prirýchla a pre dedka je nepolapiteľná. No aj tak pravidelne usadáme pred televízor a opakujeme tento rituál, cítiac sa tak viac súčasťou sveta a dúfajúc, že sa na nás predsa len niečo prichytí.

Tak ako vtedy, keď v Teleexpresse podávali správu o novej vernisáži a ja som prvýkrát zazrela tie zvláštne robustné telá vytieňované v chladných modrastých tónoch a do toho abstraktné mozaiky, z ktorých ten maliar skladal portrét nášho sveta. Tie obrázky ku mne prehovorili a vedela som, že tento krátky pokrik z televíznej obrazovky by som chcela rozvinúť do dlhšieho dialógu zoči voči týmto plátnam.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podarilo sa mi zachytiť aj meno. Vďaka spolužitiu s ornitológom som obzvlášť citlivá na vtáčiu nomenklatúru a "wróbel" znamená po poľsky vrabec.

Andrzej Wróblewski sa narodil vo Vilniuse v roku 1927 ako syn profesora práva a výtvarnej umelkyne-grafičky. Jeho matka bola aj jeho prvou učiteľkou kreslenia. Po tragickej smrti otca počas druhej svetovej vojny, sa s matkou aj bratom presťahovali do Krakowa, kde vyštudoval dve vysoké školy súčasne; Akadémiu výtvarných umení, odbor maliarstva a dejiny umenia. Bol nielen talentovaným maliarom, ale aj kritikom a teoretikom. V poľských akademických kruhoch bol vtedy v móde kolorizmus, výtvarný štýl, ktorý zdôrazňuje farebnosť, svetlo a tieň, pred ostatnými zložkami obrazu (kresba, linka,...). Andrzej sa proti tomuto oficiálne schválenému modelu vzbúril a založil vlastnú samovzdelávaciu skupinu, ktorej členmi sa stali jeho spolužiaci, medzi inými aj známy režisér, vtedy študent akadémie, Andrzej Wajda. Bol to revolučný krok, dovtedy sa žiadny študent neodvážil popierať oficiálnu estetiku školy. Wróblewski celý život úprimne hľadal, čo najpravdivejšiu tvár svojho umenia. Experimentoval, pohrával sa s abstraktnou aj figuratívnou maľbou, prepletal ich. Narodil sa do veľmi nepokojných čias plných zmien. Je jasné, že ako odvážneho človeka, ktorý sa nebál hľadať autenticitu v tvorbe aj v živote, ho nemohlo uspokojovať umenie pre umenie. Bol presvedčený, že svet potrebuje umenie, v ktorom by sa estetické a ideologické elementy nerozlučne prelínali. Na pár rokov prepadol angažovanému umeniu a podriadil sa zásadám socialistického realizmu. Na sklonku svojho krátkeho života sa tejto estetiky vzdal a opäť sa vrátil k experimentovaniu. Zomrel počas jarnej túry v milovaných Vysokých Tatrách ako 30-ročný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kurátor varšavskej výstavy, francúzsky kunsthistorik Éric de Chassey, sa rozhodol predstaviť iba diela z dvoch hraničných období Wróblewského života. Z rokov 1948-49, a z posledných rokov jeho života: 1956-57. Tento výber pôsobí trochu násilne, vzhľadom na to, že celý Wróblewského tvorivý život je len takým prvým nádychom umelca, raným obdobím, v ktorom skúša rôzne formy a jeho životné témy (vojna, smrť) sa ešte len utvárajú. Poľská kritika (J.Żarczyńska , Arteon 4/2015) de Chasseymu vyčíta nedostatočnú znalosť historických súvislostí a tiež blamáž, keď za socrealistické označil aj niektoré Wróblewského akty a "neangažované" figuratívne maľby. Názov výstavy Recto/Verso znamená po latinsky "obojstranne" a upozorňuje na ďalšiu nevierohodnú tézu, na ktorej je táto výstava založená. Wróblewski často využíval na maľovanie obe strany plátna. De Chassey sa v tom rozhodol hľadať umelecký program. Z letáku výstavy: "Obojstrannosť bola pre Wróblewského istým druhom programu a výstižným symbolom celej jeho tvorby: chcel, aby sa tieto dve strany dopĺňali, spochybňovali a komplikovali navzájom."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pravdou, že obrazy umiestnené v priestore tak, aby sa bolo možné pozerať na obe strany vytvárajú veľmi príjemný a vzdušný interiér výstavy, no pri bližšom preštudovaní sa nedá nevidieť, že kým obraz namaľovaný z prednej strany je dokončený, vyfarbený a celistvý, "zadný" obraz je často orezaný a nedokončený. De Chassey nemá pre svoju teóriu žiadny dôkaz tak, ako ja nemám ako dokázať, že sa Wróblewski obracia v hrobe, pretože varšavská galéria vystavuje jeho nepodarky. No vie sa, že Wróblewski bol začínajúcim umelcom, založil si rodinu a jeho finančná situácia nebola priaznivá. A kvalitné plátna vždy boli a budú drahé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S kurátorom je to ako s filmovou hudbou. Ak umelca pochopil a pracuje s jeho dielom harmonicky, vlastne by sme ho vôbec nemali "počuť." De Chasseyho interpetácia Wróblewského je príliš hlučná a nepravdepodobná.

No to nespochybňuje autenticitu samotného umelca. Na každej výstave sa nájde obraz, ktorý mi uviazne v oku viac ako iné. U Wróblewského to bol jeden nenápadný gvaš, na ktorom boli chrbty koní. Žiadne elegantne vykrojené konské hlavy, búrlivé hrivy, či dlhé nohy, len masívne konské chrbty. No spôsob, akým boli zachytené tieto torzá nenechával na pochybách, že sa pozerám na odkaz niekoho, kto úprimne pátral po podstate sveta a hľadal ju aj v tých najnenápadnejších veciach.

PS: Odkazy na stránky s reprodukciami Wróblewského malieb sa nachádzajú v článku pod červenými nápismi, na ktoré možno kliknúť.

Simona Rezníčeková

Simona Rezníčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  11x

"Ať tu jsme omylem, ať tu nastavujeme uši nebo hledáme hajzl, jsme tu pro velké naslouchání světa." Michal Huvar Zoznam autorových rubrík:  FIlmPortrétÚvahaKnihaVýstava

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu