reklama

Poľka v Paríži

V Poľsku je chronicky známa. Jej obrazy visia na úradoch, v školách, v čakárňach u lekárov. Sú po nej pomenované ulice. Každý pozná jej Dievčatko s chryzantémami, či Babičkine meniny. Olga Boznańska (1865-1940).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Skrz svoje hlboko vsadené oči celý život študovala tváre ľudí, aby ich dokázala, čo najvernejšie (sebe aj im) zachytiť. Táto "skúmavosť" je zostala už navždy vpísaná v tvári.
Skrz svoje hlboko vsadené oči celý život študovala tváre ľudí, aby ich dokázala, čo najvernejšie (sebe aj im) zachytiť. Táto "skúmavosť" je zostala už navždy vpísaná v tvári.  (zdroj: dgp)

Mestské kultúrne stredisko v Mestečkoviciach, kde bývam, organizuje každú stredu prednášky o umení. Ľudia mojej generácie už nechodia na prednášky do kultúrnych stredísk. Majú predsa youtube a geniálne dvadsaťminútové TED talks, ktoré vpichnú niekde medzi chystanie večere a ukladanie detí do postele. Tiež čas prednášok, streda o pol piatej, je pre väčšinu smrteľníkov v produktívnom veku absurdný. Preto som svojou prítomnosťou vzbudila množstvo zvedavých pohľadov v radoch zhromaždených seniorov.

Téma znela zaujímavo: Poľky v Paríži. Reč bola o mladých umelkyniach druhej polovice devätnásteho storočia, maliarkach a sochárkach, slečnách z dobrých poľských rodín, ktoré ich talent, nadšenie a finančne zabezpečenie priviedli na štúdiá do parížskych výtvarných ateliérov. Bolo ich niekoľko desiatok a boli to priekopníčky. V časoch, kedy nebolo zvykom, aby ženy študovali, ony vyrážali do sveta a v malých nevetraných ateliéroch, v nepriaznivých podmienkach zveľaďovali svoje nadanie. Nesmeli študovať na oficiálnych výtvarných akadémiách spolu s mužmi, mali svoje vlastné školy, alebo boli súkromnými žiačkami známych maliarov. Model, ktorý maľovali, nesmel byť v ich prítomnosti úplne odhalený. Ani ženský nie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Väčšina z nich sa po štúdiách vracala do Poľska, kde sa dobre vydali a maľovaniu sa venovali už len počas dlhých daždivých popoludní. No pár ich zostalo a snažilo sa presadiť na parížskej výtvarnej scéne. Medzi nimi Olga Boznańska. Dcéra Poliaka a Francúzky prišla do Paríža po štúdiách v Mníchove, už ako zrelá tridsaťročná žena. Nevydala sa, nemala deti, aj keď osudových mužov bolo v jej živote hneď niekoľko. Vieme o nich, pretože všetkých maľovala. Bola to nezávislá žena a nebolo ľahké dvoriť jej. Svoje zasnúbenie s maliarom Józefom Czajkowskim po desiatich rokoch nakoniec zrušila. Bola najmä portrétistkou, precíznou a trpezlivou - jej modely jej neraz museli pózovať aj viac ako štyridsať stretnutí. Jej štýl je jedinečný, nemožno ju zaradiť k žiadnemu smeru ani škole, no bola súčasníčkou impresionistov aj expresionistov a tieto vplyvy možno v je tvorbe nájsť. Postavy na jej obrazoch sa vynárajú z akejsi vibrujúcej hmly. Pozeráme sa na ne, akoby sme sa dívali cez okno počas daždivého jarného dňa. Ten daždivý deň, to je stav maliarkinej duše. Je vážna a zadumaná ako každý, kto sa naučil čítať v tvárach ľudí a vyhmatávať v nich aj tie najdrobnejšie rozpory. V je portrétoch detí je akási clivota. Krutá pravda o tom, že detstvo je len vzácny okamih, ktorý pominie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tohoročná veľká retrospektívna výstava vo Varšave predstavila všetky tematické okruhy, ktoré Boznańska maľovala. Prevažujú portréty zámožných Poliakov, kolegov maliarov, početných ctiteľov, matiek s deťmi, milovaného otca, sestry, detí a veľká kolekcia autoportrétov. Boznańska ich v priebehu života namaľovala vyše tridsať. Veľmi dbala o verejné mienenie a o to, ako ju vníma svet. Jej autoportréty, hoci z rôznych období života, sú v niečom jednotné. Sugeruje nám skrz ne ako chce byť vnímaná: hrdá, slobodná, trochu nedostupná. Hľadí pozorne, nič jej neunikne.

Výstava tiež dala tvorbu Boznańskej do kontextu s maliarmi, ktorí ju inšpirovali, alebo, s ktorými ju spájala kritika. V jednej zo sál bolo možné zhliadnuť Harmóniu v sivej a zelenej: Miss Cicely Alexander od Jamesa McNeilla Whistlera, či portrét Mariany Rakúskej, kráľovnej Španielska od Diega Velazqueza. Pri tvorbe zátiší a krajinomalieb ju inšpirovali japonské drevoryty, ktorými bola v druhej polovici devätnásteho storočia fascinovaná celá umelecká Európa. Boznańska nikdy nemaľovala v plenéri. Tvorba bola pre ňu niečím intímnym, nechcela byť pri tom pozorovaná. Jej krajinomaľby, to sú výhľady z okna. Ešte ako mladé dievča namaľovala výhľad z okna domu svojej rodiny na Wolskej ulici v Krakowe Mestská zástavba I (1885). Už na tomto ranom obraze možno nájsť všetko, čo bolo pre Boznańsku typické. Nezaujímali ju detaily, ani štruktúry. Bola koloristkou. Vyjadrovala sa skrz farby, kompozície a prácu so svetlom a tieňom. Aj v tomto jej prístupe možno odčítať vplyv japonského umenia, ktorého esenciou nie je precízne zobrazovanie reality, ale vyjadrenie nálady objektu, či javu. V Paríži často maľovala výhľad z okna svojho ateliéru na Montparnasse. Zobrazovala aj svoju pracovňu, častokrát aj s hosťami, kolegami-maliarmi, či poľskými rodákmi. Boznańska bola srdečnou hostiteľkou a ľudia sa okolo nej radi zhromažďovali. Milovala tiež zvieratá. Stálymi obyvateľmi jej bytu boli malý psík, papagáj a zdomácnené myši, ktoré pravidelne kŕmila a rozprávala sa s nimi. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dožila sa vysokého veku a aj keď ju do poslednej chvíle zaujímalo všetko nové v oblasti umenia aj pokroku, v mnohých veciach zostala starou dámou z minulej epochy. V dome nemala elektriku, svietila petrolejom, nosila staromódne krinolíny a volániky. S pribúdajúcimi rokmi jej popularita klesala a objednávok bolo čoraz menej. Borila sa s existenčnými problémami. Mala veľa obdivovateľov, no bola veľmi hrdá a nebolo ľahké jej pomôcť.

Ako vždy, jeden obraz na výstave ma zaujal viac, ako ostatné; musela som sa k nemu niekoľkokrát vrátiť. Na tomto Autoportréte (1900) má Olga tridsaťpäť rokov. Jej tvár sa vynára uprostred divokého tanca štetca. Spokojná a sebavedomá, je na vrchole svojho tvorivého života. Vyžaruje z nej sila a odhodlanie. Po okrajoch presvitá plátno, ktorého farbu a štruktúru Boznańska milovala. Častokrát nechávala na svojich obrazoch nepomaľované plochy ako súčasť kompozície.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Obraz ku mne prehováral a ja som mala pocit, akoby som viedla tichý dialóg s nikdy nepoznanou priateľkou.

Simona Rezníčeková

Simona Rezníčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  11x

"Ať tu jsme omylem, ať tu nastavujeme uši nebo hledáme hajzl, jsme tu pro velké naslouchání světa." Michal Huvar Zoznam autorových rubrík:  FIlmPortrétÚvahaKnihaVýstava

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu