Poklady Feliksa Mangghy Jasieńského

Autor: Simona Rezníčeková | 29.7.2015 o 18:30 | (upravené 25.10.2015 o 2:26) Karma článku: 1,44 | Prečítané:  326x

Bol horúci letný deň a chodníky sa mi roztápali pod nohami. Už som mala za sebou štyri výstavy a pomaly som prestávala veriť, že sa mi môj výlet do Krakowa oplatí.

Práve som prechádzala Szczepańským námestím, keď mi udrel do očí veľký plagát na Dome Szołayských. Písalo sa na ňom, že tu možno vidieť grafiky éry impresionizmu, či postimpresionizmu. Zalovila som v pamäti. Každý priemerne umenia znalý človek pozná skvelé maľby z tohto obdobia, Renoirove Raňajky veslárov, či Gauginove Tahiťanky. Ale grafiky? Okrem Toulouse-Lautrecových plagátov pre putiky na Montmartri sa mi nič nevybavilo.

Vošla som do príjemného chladu starého domu a ocitla som sa sa oproti obdivuhodnej zbierke vrcholného umenia prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Okrem impresionistov a postimpresionistov sa tu predstavovali aj symbolisti, hnutie Nabi a predstavitelia art nouveau z počiatku 20.storočia. Samé zvučné mená, čo grafika to skvost od nejakého majstra. Jedna celá miestnosť bola venovaná práve Henri Toulouse-Lautrecovi. Okrem všetkých jeho najznámejších plagátov, ktoré sú už opozerané, okrem iného aj zo zápalkových škatuliek, ma zaujali jeho malé čiernobiele tlače. A najviac portrét akejsi tehotnej madame z jeho obľúbeného verejného domu, kde istý čas aj býval. Madame stojí v tieni, určite niekde v rohu miestnosti, aby nebola na očiach zabávajúcim sa dievčatám a zákazníkom. Vyšla som odtiaľ okúzlená, nadšená a nasýtená umením na dlhú dobu. Pri schodoch ma pristavila jedna z pracovníčok múzea, vraj aby som si nezabudla pozrieť aj výstavu o poschodie vyššie. Snažila som sa brániť, že mám vstupenku len na francúzsku grafiku, no ona ma ubezpečila, že moja vstupenka platí aj tam. S preplneným estetickým žalúdkom som sa predsa len vyštverala po schodoch.Čakalo ma ďalšie prekvapenie. Kompletný cyklus grafík Francisca Goyu, tlače Jamesa McNeilla Whitlera a veľká zbierka japonského umenia. V jednej menšej miestnosti ma privítali chronicky známe diela veľkých majstrov japonského drevorytu Hokusaia a Hiroshigeho.

Začalo ma zaujímať, kde to vlastne som a ako sa všetky tieto veľdiela svetového umenia ocitli v Krakówe? Na túto otázku mi dala odpoveď práve táto druhá výstava. Nazývala sa Od Japonska do Európy. Pekné a užitočné predmety a okrem rozsiahlej zbierky grafík, malieb, sôch a úžitkových predmetov, predstavovala aj zberateľa, ktorý všetky tieto cenné veci zhromaždil.

Feliks Manggha Jasieński (1861-1929) sa narodil do rodiny nižšej šľachty, ktorá z neho vychovala svetoobčana a polyglota so živým záujmom o iné kultúry. Jeho zberateľská vášeň sa prejavila pomerne skoro. Už počas štúdií v Paríži obiehal parížskych bukinistov (s ich stánkami sa možno na nábreží Seiny stretnúť aj dnes) a zhromažďoval svoju prvú kolekciu japonských drevorytov, ktoré boli v umeleckom svete konca devätnásteho storočia priam uctievané. Japonskými kompozíciami sa inšpirovali takí umelci ako Claude Monet, či Vincent Van Gogh. Aj cieľom Jasieńského bolo dostupniť toto umenie mladým poľským umelcom. Sám bol veľkým obdivovateľom japonskej kultúry. Napísal: " Čím dlhšie sa človek zaoberá japonským umením, tým viac ho fascinuje. Či nie je najnezvyčajnejším, najsubtílnejším, najsmelším, najfiktívnejším, najextravagantnejším aj najvďačnejším, keď smeruje od tej najpodivnejšej fantázie k tomu najúzkostlivejšiemu pozorovaniu, k najintenzívnejšiemu žitiu. A vždy tak činí s majstrovstvom,ktoré nemá obdobu."

Po niekoľkoročných potulkách svetom sa vrátil späť do Poľska už ako človek s vyhraneným vkusom. Kým iní zberatelia tej doby dávali prednosť overeným klasikom a dielam schváleným francúzskou akadémiou, Jasieński  dal šancu mladým, málom známym umelcom ako svetovým tak aj poľským. Sám bol talentovaným muzikantom a skladateľom, hral na klavíri a čoskoro sa stal aj uznávaným výtvarným kritikom a esejistom. Umelcov, ktorých pokladal za talentovaných zbieral hromadne, zatiaľčo o tých, ktorých si nevážil sa vyjadroval veľmi nelichotivo. Keď ho verejnosť aj kritika vysmiala za jeho prvú výstavu japonských drevorytov vo Varšave, ktorú si pomýlili s prácami papuánskych ľudožrútov, nešetril na ich adresu hanlivými výrazmi.

Zoznam jeho činností je dlhý. Veril, že ľudí treba vzdelávať a to bol hlavný motor jeho zberateľskej činnosti. Vydával knihy, albumy, grafické listy, písal fejtóny a články popularizujúce umenie. Založil Spolok poľských grafikov a financoval cenu pre mladých umelcov. V roku 1920 venoval svoju zbierku mestu Kraków s podmienkou, že Kraków nikdy neopustí, že sa nikdy nerozdelí a bude sprístupnená verejnosti. Hlavne posledné želanie je ťažké splniť; zbierka obsahuje pätnásť tisíc artefaktov a z kapacitných dôvodov sa verejnosti sprístupňuje len po častiach. Takmer polovicu z tohto množstva tvorí japonské umenie, francúzskych grafík je tisíc sto (v rámci výstavy Francúzska grafika od impresionizmu po art nouveau ich možno zhliadnuť tri sto) a početná je zbierka malieb a grafík poľského modernizmu. Nachádzajú sa tu aj sochy, keramika, nábytok, odevy a zbrane z blízkeho východu. Jedná sa o jednu z najväčších kolekcií tohto typu v Európe a diela, ktoré tu možno vidieť sú zastúpené iba v zbierkach tých najvýznamnejších múzeí sveta. Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo v Krakówe z finančného daru Andrzeja Wajdu vybudované Manggha múzeum japonských techník a umenia, ktoré poskytlo prístrešok veľkej časti Jasieńského zbierok.

A odkiaľ sa vzala tá záhadná prezývka za Jasieńského menom? Dnes slovo "manga" označuje druh komiksu so špecifickým štýlom kreslenia, no v japonštine toto slovo pôvodne označovalo improvizované kresby, skice, karikatúry. V roku 1814 Jasieńského obľúbený umelec, japonský maliar a drevorytec Kacušika Hokusai dokončil pätnásťzväzkovú zbierku skíc a karikatúr, ktorú nazval jednoducho: Manga. Jasiéński túto zbierku samozrejme vlastnil (možno ju vidieť v rámci výstavy) a tak ho inšpirovala, že podľa nej pomenoval aj vlastnú zbierku esejí. (Manggha. Prechádzky po svete, po umení a po ideách). A tu hovorí prečo: Ja osobne dávam prednosť skicám pred dokončeným dielom. Najväčšiu cenu má pre mňa osobnosť umelca. A v skici táto osobnosť prudko vybuchuje..."

Obe výstavy sa uvádzajú pod spoločným názvom NECH ŽIJE UMENIE! A v Krakówe naozaj žije, v podobe týchto výnimočných umeleckých udalostí. Nenechajte si ich ujsť. Zapraszamy!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?