Kabinet kuriozít

Autor: Simona Rezníčeková | 19.2.2016 o 16:30 | Karma článku: 2,11 | Prečítané:  346x

Hore po vŕzgajúcich drevených schodoch starého domu hneď vedľa krakowského "Rynku", hlavného námestia. Býva tam tlačenica. Na rínku. Po drevených schodoch idem sama.

Na najvyššom poschodí sídli malá súkromná galéria "Zderzak" (nárazník). Tvorí ju jedna výstavná miestnosť a pár nadšených ľudí. Začalo sa to takto: mladá študentka dejín umenia niekedy okolo roku 1985 pocítila silnú potrebu vytvoriť v Krakowe priestor, kde by sa mohla verejnosť zoznamovať s poľským umením. Chcela, aby ten priestor bol nezávislý od takých autorít ako Národná galéria, či krakowská Akadémia výtvarného umenia. Chcela, aby to bolo miesto, kde bude mať široká verejnosť (taká široká, aká zvyčajne do galérií chodí) možnosť "zraziť sa" s poľským umením originálnym spôsobom, v netradičných výstavných koncepciách. Študentka sa volala Marta Tarabuła a je dušou tohto originálneho podniku až dodnes.

Prvé výstavy boli ilegálne. No postupne si galéria Zderzak našla svoje miesto na mape poľskej galeristiky aj na trhu s umením. Prežila zmenu režimu a v minulom roku oslávila tridsiate narodeniny. Dnes reprezentuje veľa mladých poľských umelcov, ako aj legendy poľského umenia dvadsiateho storočia. Okrem iného je popularizátorom diela Andrzeja Wróblewského, o ktorom už na tomto blogu bola reč, alebo experimentátora Zbigniewa Makowského, o ktorom ešte len bude.

Tridsiate narodeniny sa galéria rozhodla osláviť triptychom výstav, v ktorých antropomorfizovala (ľudsky povedané poľudštila) Zderzak na osobnosť, ktorá za tých tridsať rokov prežila detstvo aj mladosť a vstúpila do obdobia zrelosti. Táto koncepcia neprekvapuje, galéria je predsa "dieťaťom" citlivej a kreatívnej ženy.

Detstvo Zderzaka predstavila výstava Paradis Jerzyho Jurry Zielińského, mladosť reprezentovala netradičná virtuálna výstava Iba pre tvoje oči pre jedného diváka, v ktorej bolo možné prejsť sa zrakom prierezom celej kolekcie Zderzaka. A napokon zrelosť v Kunstkammer. O láske k umeniu. Poslednú z menovaných možno vidieť v Zderzaku až do 27.2.2016.

article_photo

Kunstkammer. Kabinet kuriozít. V dávnych časoch v takom kabinete renesančný človek zhromažďoval nezvyčajné predmety, ktoré pochádzali z celého sveta. Zaujímavé kosti, rohy, skameneliny, vypchané zvieratá, netradičné zbrane, mince, staré rytiny. Zbierky boli unikátne, ani jeden kabinet kuriozít nepripomínal iný. V očiach každého zberateľa sa mozaika sveta odrážala na trochu iný spôsob.

V podobnom duchu sa Galéria Zderzak rozhodla predstaviť svoje zbierky. Je to taký prierez, v ktorom sú obrazy moderných maliarov (umiestené bez popisov) rovnocenné so starožitnými vitrínami, starými knihami, či ošarpaným svietnikom v rohu. Kabinet Zderzaka, to je taká všehochuť nazhromaždená za posledných tridsať rokov. Autorov neidentifikujeme, ich obrazy vnímame ako časť celku. Dielom, na ktoré sme sa prišli pozrieť je celá kompozícia. Usporiadanie predmetov nás vedie krivoľakými cestičkami svojráznych interpretácií. Sedem vitrín predstavuje sedem pokladov Zderzaku. Každá bola obdarená vznosným názvom, metaforou viažúcou sa k jej obsahu: láska, stvorenie sveta, či mladý génius. Koncepcia v koncepcii. Jeden názov výstavy predsa stačí. Druhým krokom vedľa je trompe l'oeil – iluzórna maľba okna s výhľadom priamo na stene. Jej gýčovosť a netelesnosť ostro kontrastuje s vekovosťou a hmatateľnosťou ostatných vystavených predmetov a obrazov. Je to predmet bez histórie v mieste, ktoré oslavuje čas.

article_photo

Staré hudobné nástroje, trúbka a cimbaly mlčia. Šachový stolík stojí opustený, stoličky odsunuté. Dvaja hráči a dvaja kibici si vyšli zapáliť fajku do záhrady. Bolo to pred chvíľou, alebo pred sto rokmi? Táto výstava je ako opustená spomienka. Vyvoláva v nás naše vlasné strachy a fascinácie. Keď dozrievame začíname kontemplovať o svojej pominuteľnosti. Všetko pekné sa raz skončí. Nežijú už ľudia, čo krasopisne písali vystavené účty za obrazy a sochy. Nežijú ani tí, čo sa modlili zo zažlknutých svätých kníh. Éterické sochy svätej Márie a iných kráľovien ľudskej imaginácie robia tichú spoločnosť beztelesnému modernému umeniu. Ich kostoly už dávno zhoreli. Aj táto výstava sa onedlho skončí. Zderzak nám pozvolil nazrieť do svojich zrelých úvah nad umením. Ukázal nám svojich géniov, mladých aj tých, čo nikdy nestihli zostarnúť.

Posledný pohľad na kabinet; možno do starého fľakatého zrkadla. Overiť si ako my sami pasujeme do tejto kompozície. Aj naša návšteva bude onedlho spomienkou. Svojou prítomnosťou sme spečatili zmysel podujatia. Kabinet kuriozít splnil svoje poslanie a rozohral v našej mysli svojské divadlo spomienok.

Príďte a pozerajte sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?