Medzi jazykmi a knižkami

Autor: Simona Rezníčeková | 17.1.2016 o 19:53 | (upravené 17.1.2016 o 20:18) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  353x

Stávam sa trojajzyčným čitateľom. Mojím rodným jazykom je slovenčina, no väčšinu v mojej knižnici tvoria knihy v češtine a to nielen preto, že som v Brne prežila štvrtinu svojho dospelého života. Teraz pribúdajú knihy v poľštine.

Je to jazyk, ktorým som začala hovoriť iba pred rokom, takže na začiatok som si vybrala niečo ľahšie. Dve útle nenáročné knižky na moju obľúbenú tému - knihy o knihách. Vrece sa roztrhlo s knihami o tajomných kníhkupectvách, knižniciach, či literárnych spolkoch. Američanka Gabrielle Zevin opisuje v svojom románe Příběhy opředený život A.J. Fikryho (vyšlo iba v češtine, v preklade Pavla Bakiča) zatrpknutého vdovca, ktorý plní svoje malé ostrovné kníhkupectvo knihami poznačenými jeho špecifickým vkusom. Francúz Jean-Paul Didierlaurent vo svojom debute, ktorý sa do všetkých jazykov prekladá verne, ako Čitateľ z vlaku o 6:27 (vydal Ikar, v preklade Alexandra Halvoníka) vrátil k takmer zabudnutému umeniu predčítania.

V poľštine vyšiel A.J. Fikry pod jednoduchším a banálnejším titulom Medzi knižkami. Je výstižnejší. Väčšia časť deja sa naozaj odohráva v úzkych uličkách Fikryho kníhkupectva. Názov tiež dáva jasný signál, aby sme od knihy neočakávali príliš veľa. Klišé na klišé sa valí... Zevin svojich hrdinov nešetrí. Zubatá kosí Fikryho blízkych tempom elektrickej kosačky. Počas krátkeho čítania (kniha je napísaná prostým jazykom a dá sa preletieť za pár hodín) čitateľ musí predýchať dve smrteľné autonehody, samovraždu, rakovinu a ešte jednu bližšie neobjasnenú smrť. S takýmto pohonom sa píše ľahko. Každých pár strán niekto umiera a zvyšok príbehu sa hlavní hrdinovia snažia vysporiadať s následkami týchto tragédií. Napríklad s tým, že v živote zatrpknutých bezdetných štyridsiatnikov sa ako deux ex machina objavuje dvojročné dieťa, ktoré ich všetkých zmení. K lepšiemu, samozrejme. Koho nezmení, ten umiera.

K vydarenejším, patrí línia rodiaceho sa vzťahu medzi A.J. a dievčinou z vydavateľstva. Vzťah sa rodí dlho a komplikovane. Táto dvojica tiež vnáša do príbenu filozofický problém autenticity literatúry. Dôjdu ale len k tomu, k čomu došli už tvorcovia Gilgameša - príbeh nemusí byť pravdivý, hlavne, že je uveriteľný a pomáha.

Prehrýsť sa cez plejádu šablónovitých vedľajších postáv je ako prehrýsť sa cez kyslé jablko: policajt, dobrosrdečný pojedač pampúchov, z ktorého sa stane nadšený knihomol. Povrchný spisovateľ, ktorý robí pochybné morálne rozhodnutia. Preč s ním! Umiera. Jeho žena, ktorá kradne, klame i nepomôže blížnemu svojmu, no z nejasného dôvodu dostane druhú šancu.

A ako je to dnes veľkou módou, text románu je zložený zo samotného príbehu, ktorý je prepletený vsuvkami z iného súdka. Niekto tu niekomu píše, krátke texty k odporúčanej literatúre. Sú veľmi osobné a nepomáha, že trištvrtiny deja netušíme, kto pre koho a prečo to robí.

Didierlaurentov Čitateľ z vlaku o 6:27 bol po tejto skúsenosti osviežujúci ako sladký pomaranč. O život príde iba jedna akváriová rybička, plus dôjde k strate končatín jedného Taliana. Nohy sa však neskôr objavujú v nečakanej inkarnácii. Všetky postavy sú síce bizarné, no napísané tak dobre, že v ne čitateľ Čitateľa rád a bez výhrad uverí. Identitu všetkých hrdinov nám Didierlaurent dávkuje postupne. Vie, že zvedavosť nás zabíja, no vie aj, že takto si to viac vychutnáme. K vedľajším postavám patrí: "Tá vec" - stroj na recykláciu kníh, invalid, ktorého k životu preberie nečakaná metafora, osadenstvo domova dôchodcov (tu netreba nič domýšľať, každý kto také miesto navštívil vie, že je originálne tak, či tak), vrátnik, ktorý svoje povolanie vykonáva s obrovských nadhľadom a šarmom starého barda (rozpráva vo veršoch), no a toaletárka s literárnymi ambíciami.

Tu sa ponúka paralela s inou francúzkou knihou, intelektuálnym bestsellerom Muriel Barbery, ktorý vyšiel na Slovensku pod titulom Pichľavá elegancia (SPN, v preklade Márie Galovej) a v Česku pod pôvabnejším - S elegancí ježka (vydal Host v preklade Petra Christova). Jeho hlavnou hrdinkou bola domovníčka, ktorá pod svojím fádnym zovňajškom skrývala dušu filozofa. Muriel Barbery som neuverila. Príliš vykonštruované a nepravdepodobné.

Preto som trochu stŕpla, keď do sivého života Čitateľa vstúpila "intelektuálka z toalety." No Didierlaurent to zvládol s eleganciou hodvábu. Toaletárka Julie je aj tak len odzrkadlením Čitateľovej situácie, ktorý sám má na mechanika ťažkých strojov príliš komplikované duševné pochody. No je zaseknutý a nedokáže sa zo svojej ubíjajúcej situácie vymaniť. Jediným počinom jeho unavenej duše je každodenné predčítanie z náhodných stránok recyklovaných kníh v rannom vlaku. A práve táto situácia, v ktorej vystupuje zo svojeho tieňa, prinesie do jeho života nový vietor.

Prekvapilo ma rozhodnutie slovenského prekladateľa, ktorý meno hlavného hrdinu, nešťastnú slovnú hračku, preložil. Kým český a poľský prekladateľ zostávajú pri francúzkom Guylain Vignolles (vilain guignol - protivný pajác), v slovenskom preklade nájdete nejakého Ardla Bureta. Nech som sa trápila akokoľvek, nedokázala som z toho mena vytvoriť pohrdlivú nadávku.

Bulo Retard. Slang dnešnej mládeže mi uniká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?