Krásny život pána Krystalla II

Autor: Simona Rezníčeková | 21.2.2016 o 17:03 | Karma článku: 1,62 | Prečítané:  191x

"Rien que la beauté." - "Nič, iba krása." Také bolo životné motto jedného z najväčších mecenášov poľského umenia dvadsiateho storočia Bronisława Krystalla (1887 - 1983).

 Prišla vojna. Priateľstvo s Národnou galériou sa ukázalo veľmi prospešné. Keď už bolo jasné, že bude zle-nedobre, Krystallovi sa tam vďaka lojálnosti kunsthistorikov podarilo ukryť mnoho pokladov zo svojej zbierky, ktoré prechovával vo svojom byte. A tak boli zachránené. To, čo zostalo v byte bolo vyrabované. Krystall sa spolu s celou svojou rodinou aj s družkou, s ktorou spolunažíval, ocitol vo varšavskom gete. Pre seba a svojou družku sa mu podarilo získať falošné papiere a spolu sa ukryli u známych vo varšavskej štvrti Żoliborz. V koncentračných táboroch zahynula jeho matka, brat, sestra aj svokra. Pri jednej z domových prehliadok bola zatknutá aj jeho družka a to bolo naposledy, čo ju videl. Znovu to bol Krystall, kto zázrakom prežil celú tú hrôzu a teraz už zostal naozaj len on a jeho umenie.

Poliaci majú hlavne v Spojených štátov povesť antisemitov, ktorí celú vojnu udávali a zrádzali židovských spoluobčanov, no pravdou je aj to, že medzi ocenenými medailou Spravodliví medzi národmi, ktorú Izrael udelil už dvadsiatim štyrom tisícom ľudí nežidovského pôvodu, čo prispeli k záhrane židov pred holokaustom, je viac ako šesť tisíc Poliakov, čím jednoznačne vedú tabuľku.

Ani po vojne Krystall nezanevrel na Poľsko a neemigroval. Pokračoval ďalej v svojej zberateľskej aj donátorskej činnosti. Z umeleckých diel boli najcennejšou vojnovou stratou Amatiho husle, jeho osobný talizman. Hrala na nich jeho talentovaná, predčasne zosnulá žena Izabela. Národnú galériu obdaril ešte veľa krát. Časť diel od neho táto inštitúcia aj odkúpila. S Krystallom sa obchodovalo mimoriadne dobre. K predanému dielu častokrát pridával ďalšie, niekedy aj cennejšie, grátis. Krystall bol človek z inej epochy. Bol veľmi hrdý na to, že nikdy nemusel chodiť do práce. Aj za komunizmu, keď pracovať bolo povinné, zabezpečil si fiktívnu prácu, aby mal pokoj.

Do svojho bytu sa už nevrátil. Platil si izbu v hoteli Bristol. Komunistické vedenie sa pozeralo na túto buržuáznu výstrednosť s nevôľou, no riaditeľstvo Národnej galérie držalo nad starým zberateľom ochrannú ruku. Bol pre nich nenahraditeľný nielen kvôli svojim zbierkam a štedrosti, ale aj pre svoju vysokú erudíciu. Stal sa bardom mladých historikov umenia, ktorí sa pod jeho patronátom rozvíjali. Radil, pomáhal, inšpiroval. Jeden z nich sa zase staral o starého osamelého pána v inom smere. Pozýval ho každú nedeľu na obed, kde jeho mama vyvárala všetko, čo si zaželal. Krystall si túto pohostinnosť veľmi cenil a raz si zavolal mladého historika, aby sa mu odmenil. Chcel mu podarovať veľmi vzácnu grafiku. Mladému človeku sa zakrútila hlava a povedal, že takú cennosť v zámenu za slepačí vývar a pečenú hus nemôže prijať. Krystall mu chladne oznámil, že ak tú grafiku neprijme, tak ju roztrhá. No, čo mal mladý milovník umenia robiť?

Vo svojom testamente, ktorý je aj osobným vyznaním priateľstva, Krystall odkázal celý svoj majetok Národnej galérii. Bol vlastníkom niekoľkých nehnuteľností, ktoré mu štát skonfiškoval. Najcennejšou je činžovný dom v Alejach Jerozelimských v samom srdci Varšavy. Po vojne ju Krystall ešte stihol na vlastné náklady zrekonštruovať  a prenajať British Council. Po takmer sedemdesiatich rokoch British Council mení svoje sídlo a dom sa už čoskoro vráti Národnej galérii. Bolo by pekné, keby v tomto dome mohol byť zrealizovaný jeden z mnohých Krystallových nápadov. Sníval o ekumenickom múzeu najdôležitejších náboženstiev Európy, o múzeu poľského sochárstva, o múzeu knihy (mal vo svojej zbierke niekoľko pekných kúskov), či o škole pre kritikov umenia pod názvom Estetykum,... Bohužiaľ, Národná galéria si nemôže dovoliť byť takou veľkorysou. Dom sa nachádza v jednej z najexkluzívnejších častí mesta a najosožnejšie ho bude prenajať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?