Využívala moment prekvapenia. Klopala na dvere, nečakala, hneď stláčala kľučku a vchádzala: My sme prišli ku vám fotiť. Ale tu máte pekne. Málokto ju odmietol. Kto by aj povedal nie malej krehkej starenke s fotoaparátom.
Stávam sa trojajzyčným čitateľom. Mojím rodným jazykom je slovenčina, no väčšinu v mojej knižnici tvoria knihy v češtine a to nielen preto, že som v Brne prežila štvrtinu svojho dospelého života. Teraz pribúdajú knihy v poľštine.
Takto vzletne pomenoval techniku pastelu slávny maliar osemnásteho storočia Anton Raphael Mengs. Mal na mysli krehkosť a netrvanlivosť tejto techniky, no zároveň jemnosť výrazu a živú farebnosť, ktorú ňou možno dosiahnuť.
Aj keď nám ten názov nič nehovorí, každý z nás sa s obrázkami vytvorenými japonskou technikou farebného drevorytu, nazývanou ukijo-e, už pravdepodobne v živote stretol.
Keď sa ma ornitológ spýtal, o čom je ten dvaapolhodinový epos, na ktorý sa chystám, povedala som mu, že o maliarovi, ktorý maľoval hmlu. Aha, o Turnerovi, odpovedal.
Bol horúci letný deň a chodníky sa mi roztápali pod nohami. Už som mala za sebou štyri výstavy a pomaly som prestávala veriť, že sa mi môj výlet do Krakowa oplatí.
V Poľsku je chronicky známa. Jej obrazy visia na úradoch, v školách, v čakárňach u lekárov. Sú po nej pomenované ulice. Každý pozná jej Dievčatko s chryzantémami, či Babičkine meniny. Olga Boznańska (1865-1940).
O výstave Andrzeja Wróblewského RECTO/VERSO v Múzeu súčasného umenia vo Varšave. Pozerali sme sa s dedkom na Teleexpress, krátke večerné správy poľskej televízie. Trvajú iba desať minút a ich tempo je prekotné.
O výstave NataliiLL Secretum et Tremor a Katarzyny Józefowicz Habitat v Centre súčasného umenia vo Varšave.
O knihe Mapa mých světů od Reifa Larsena „To je kniha, ktorú by som chcel čítať ako dvanásťročný chlapec.“ povedal Ori, keď mi Mapu mých světů požičiaval. Mňa zaujala hlavne jej netradičná grafika.
