reklama

Ukijo-e: Obrázky prchavého sveta

Aj keď nám ten názov nič nehovorí, každý z nás sa s obrázkami vytvorenými japonskou technikou farebného drevorytu, nazývanou ukijo-e, už pravdepodobne v živote stretol.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: dgp)

Jasné línie, prehľadná farebnosť, jednoduché námety - to všetko predurčuje japonské drevoryty k tomu, aby sa stali ideálnou, nerušivou, ale vkusnou dekoráciou našich notebookov, diárov, či smarfónov. Väčšina z nás nepátra po tom, odkiaľ sa tie obrázky vzali. Také niečo sa stalo aj mne. V januári som navštívila švajčiarsky Zürich. Celý týždeň som plánovala návštevu miestneho Kunsthausu, no nejako sa mi nedarilo rozhýbať sa k činu. Napokon som sa tam vybrala v posledný deň - v nedeľu. Nebol to dobrý nápad. Rad umeniamilovných obyvateľov Zürichu, väčšinou rodín s deťmi, sa tiahol až na ulicu. Všetci bez reptania, v dobrej nálade čakali, kým ich pustia dnu. Ja som toľko trpezlivosti nemala. Uchmatla som si vo vestibule letáčik na pamiatku a skormútená som sa vybrala utešiť svoj žiaľ luxusnou švajčiarskou laskonkou, ktorú mi naservíroval uslužný mladý laskonkár v laskonkárni, čiže v cukrárni posvätenej sladkému dobru laskoniek. Po návrate domov som v letáčiku našla obrázok, ktorý sa svojimi jasnými líniami, prehľadnou farebnosťou a jednoduchým námetom, ideálne hodil na dekoráciu môjho diára na práve začínajúci rok 2015. Nad tým, odkiaľ sa vzal som veľmi nepremýšľala. A tak sa začal rok, v ktorom som mala objaviť ukijo-e. Obrázok na mojom diári nemal ľahký život. Dvojročná Tosia zverená pod moje krídla môj diár pravidelne "čítala." Prešla rôznymi fázami, jednou z prvých bolo, že "čítať" znamená odlepovať všetky moje lístočky s poznámkami a vôbec všetko, čo sa odlepiť dá. Vizitku mojej zubárky odlepila toľkokrát (poctivo som všetko nalepovala naspäť po každom jej "čítaní"), že sa všetky dôležité údaje stali nečitateľné. A jedného dňa prišla na to, že sa dá odlepiť aj obrázok drevorytu. Preťala ho napoly, no esteticky. Biela rana sa oblúkom vyhla dvom lastovičkám preletujúcim v prvom pláne obrazu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obrázok bol na pre mňa najprv len fľakom dobre nakombinovaných farieb. Niečo ako tapeta, ktorá ladí so sedačkou. Nikto predsa nemárni čas detailným štúdiom svojej tapety. No bol tiež dennodennou súčasťou scenérie, ktorá ma obklopuje. Skôr, či neskôr som sa musela pozrieť, čo na ňom vlastne je. Myslím, že to bolo v neskorý večer, bola som príliš unavená na to, aby som robila konštruktívne, no zároveň sa mi nechcelo len tak hľadieť do bezobsažného blba. Moje unavené oči sa ponorili do tmavomodrého jazierka na prvej vrstve obrázku. Okrem dvoch krehkých vtáčikov tu ešte vidať časť drevenej konštrukcie, z ktorej ladne splývajú liany vistérie. Na druhom pláne sa nachádza drevený oblúkovitý most aj kúsok pevniny s temnozelenou borovicou. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď som na obrázku objavila ľudí. Sú subtílni a v porovnaní s vtákmi, či rastlinami miniatúrni a nevýrazní. Po moste kráča matka s malým dieťaťom a za šľahúnmi vistérie vidieť vstupovať na most ďalších dvoch ľudí. A napokon v treťom pláne, na opačnom brehu jazera, vidieť posedávať maličké skupinky návštevníkov, ktorí popíjajú čaj v čajovni ozdobenej veľkými červenými lampiónami. Farba oblohy dáva tušiť, že sme sa tu ocitli krátko po západe slnka. Deň doznieva v temnejúcom kontraste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Technika japonského drevorytu sa do svojej typickej podoby vykryštalizovala v 17. storočí. Pôvodne boli drevoryty iba čierno-biele a slúžili na ilustráciu budhistických textov. V 18. storočí bol objavený spôsob farebnej tlače (každá farba sa tlačí jednotlivo) a obrázky sa mohli začať masovo šíriť. V Japonsku tých časov sa rozvýjala hlavne mestská kultúra a drevoryty pokryli všetky oblasti života. Zobrazovali pekné módne oblečené ženy slúžiac ako dnešné obrázkové časopisy pre dámy, ktoré udávajú trendy. Zobrazovali aj vyzlečené ženy slúžiac ako dnešné erotické magazíny. Boli tlačené ako reklamné letáky známych čajovní, kde bolo možné príjemne stráviť čas so zdvorilými gejšami. Zobrazovali obľúbné turistické destinácie aj s dôležitými informáciami, takže mohli slúžiť ako mapy a sprievodcovia na cesty. Nemalo to byť vysoké umenie, ale potešenie z obrázkov prchavého sveta dostupné všetkým. Bola to konzumná záležitosť. Drevené dosky, z ktorých sa obrázky tlačili sa vyhadzovali. Dnes sú veľmi vzácne. Ešte sa niekedy stane, že sa na povale nejakého starého domu v Tokiu nájdu červami prežraté drevorezby od takých slávnych majstrov ukijo-e 19. storočia akými boli Hirošige, či Hokusai a je z toho veľká udalosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Estetika tohto populárneho japonského štýlu mala veľký dopad aj na európske umenie 19. storočia. V čase, keď sa umelci hlavne v okolí Paríža trápili nad tým, ako tvoriť po novom a vyjadriť všetko, čo ich trápi, sa Japonsko po dlhom čase izolácie otvorilo svetu a japonské umenie začalo prenikať na západ. Mladí umelci ním boli fascinovaní. Nechali sa inšpirovať nielen farebnosťou, ale aj mnohovrstevnatosťou, či netradičnými kompozíciami. Asi žiadneho európskeho umelca by dovtedy nenapadlo urobiť dominantou obrazu vtáky a lístky vistérie a ľudí zobraziť ako nedôležité mravce niekde v pozadí, ako je to na mojom obrázku. Nazýva sa Vo vnútri kláštora Kamejdo Tendžin a je to jeden z obrázkov z kolekcie Utagawy HirošigehoSto slávnych pohľadov na Edo (historický názov Tokia). Väčšinu zobrazených miest by sme už dnes v Tokiu márne hľadali, no tento most nad jazierkom sa zachoval dodnes v takmer nezmenenej podobe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Claude Monet - Japonský most ( Leknové jazierko, Symfónia v ružovej)
Claude Monet - Japonský most ( Leknové jazierko, Symfónia v ružovej) (zdroj: zdroj: wikiart.org)

Cloude Monet si vo svojej slávnej záhrade, ktorá ho inšpirovala k mnohým maľbám, nechal postaviť jeho vernú kópiu aj s plápolajúcimi vistériami. Vincent van Gogh sa na margo japonských drevorytov vyjadril, že sú namaľované s takou istou ľahkosťou, s akou dýchame. Nech už zobrazujú čokoľvek, krajinomaľby, pekné dievčatá, či rozbúrené more, je v nich niečo, čo nás jemne pohládza svojou jednoduchosťou a čistotou. Nie sú to realistické zobrazenia predmetov, či ľudí, maliari ukijo-e nepsychologizujú. Snažia sa vystihnúť podstatu skrz estetické zjednodušenie zobrazovaného, skrz jeho symbol.

Prvou výstavou na ktorej som tento rokov objavila japonské drevoryty bola krakowská výstava grafiky zo zbierok Jaseńského, o ktorej som už písala. Možno ich tu vidieť v tesnej blízkosti grafík európskych umelcov 19. storočia, ktorí sa nimi inšpirovali. Poľskí zberatelia sa japonským umením tak nadchli, že z ich zbierok bolo možné vybudovať celé jedno veľké Múzeum japonských techník umenia Manggha v Krakowe. A ak by to nestačilo od leta po poľsku putuje výstava Arcidiela japonského umenia v poľských zbierkach, ktorú možno do 31.1.2016 navštíviť v národnom múzeu vo Wrocławi. Okrem ukijo-e, tu možno obdivovať japonský porcelán, zbrane, maľby na hodváb a rôzne iné nazdobené maličkosti.

Kto to nemá ďaleko do Bratislavy a chcel by sa dozvedieť niečo viac o nádhernom svete japonských drevorytov zo seriózneho zdroja, tomu odporúčam prednášku o ukijo-e Obrazy prchavého sveta, ktorú zajtra 11.11.2015 o hodine 17,00 vyhlási historička umenia R. Kopáčková v klubovni Zichyho paláca.

A na záver odkaz na jedno milé intímne stretnutie z ukijo-e, ktoré možno zhliadnuť na youtube. Animátor Tony White sa rozhodol rozpohybovať skicár slávneho majstra ukijo-e Kacušiku Hokusaia. Vznikol z toho tento roztomilý filmík.

Simona Rezníčeková

Simona Rezníčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  11x

"Ať tu jsme omylem, ať tu nastavujeme uši nebo hledáme hajzl, jsme tu pro velké naslouchání světa." Michal Huvar Zoznam autorových rubrík:  FIlmPortrétÚvahaKnihaVýstava

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu