reklama

O stromoch a ľuďoch

Vďaka internetu sa za jeden večer môžeme stať schopným onkológom, či odborníkom na ekológiu. Má to však jeden háčik.Informácie sú nám servírované  v mračne dezinformácií a chýba nástroj, ktorý by nám ich pomohol rozlíšiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Poľsko si v poslednom roku prešlo búrlivými zmenami. Občania dobrovoľne odovzdali vládu strane Právo a Spravodlivosť, ktorá sa v minulosti niekoľkokrát sama zdiskreditovala. Väčšina voličov to odôvodňovala tým, že sa chceli pomstiť vládnucej Občianskej platforme za to, že postavila toľko diaľnic, a že HDP tak nehorázne rýchlo stúpa (žartujem, chceli ich vytrestať za korupčné škandály). Pomsta je zlý motív; učia nás to už rozprávky. Aj naším poľským susedom ten víťazný úsmev na perách veľmi rýchlo zamrzol. Právo a spravodlivosť to zobralo pekne od podlahy, nenechajúc nikoho na pochybách, že majú o práve a spravodlivosti vlastné, veľmi originálne predstavy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Túto stranu charakterizuje politická paranoja. Neváhajú si robiť nepriateľov naľavo aj napravo, na východe aj na západe. Neustále operujú akousi zvláštnou kategóriou poľskosti, podľa ktorej nie všetci Poliaci sú Poliakmi, nie všetky poľské médiá sú poľskými médiami... Preto asi neprekvapí, že po obdržaní moci dosadili svojich ľudí úplne všade. Televízia a rozhlas - to je samozrejmé, no nenechali na pokoji ani štátny žrebčín, kde sa vymeniť riaditeľa neodvážil ani Hitler (pretože tie kone pekelne vynášajú, ak sa to s nimi vie.) No a hlavne paralyzovali Ústavný súd. Znemožnili mu rozhodovať, pretože v ňom nebolo dosť sudcov, čo hrali za ich tým. A potom sa pokúšali, čo najskôr dosadiť tam tých svojich, ignorujúc právo aj ústavu. To už bolo naozaj veľa, národ vyšiel do ulíc, právnické fakulty, rady aj spolky apelovali na vládnych činiteľov a na prezidenta, ktorý sa na tom komplote podieľal, napriek tomu, že sám je právnikom. Hovorilo sa o páde demokracie, o revolúcii. Za našou severnou hranicou to naozaj vrelo. Bola som zvedavá, ako médiá informujú o tomto úraze demokracie na Slovensku. Na veľkom informačnom serveri som našla o Poľsku jeden jediný článok. Informoval slovenských čitateľov o tom, že sa Poliaci na sociálnych sieťach sťažujú na to, že ich nová premiérka sa málo usmieva...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, bodaj by sa usmievala. Za rozvrátenie Ústavného súdu by mohla v budúcnosti skončiť v kriminále, a to na dlho.

Pripomenulo mi to jednu anekdotu z roku 2010. Írsko skrachovalo a rozhodovalo sa, či urobí ten nepopulárny krok a prijme finančnú pomoc od Európskej únie. České médiá informovali, že Írsko akceptovalo pomoc. Na druhý deň priletel kamarát z Írska. "Tak čo," hovorím mu, "poskladáme sa z našich tristo eurových platov na vaše osemsto eurové sociálne dávky?" A on sa začal dušovať, že ich premiér, včera vyhlásil, že žiadnu pomoc neprijmú. Tak sme si sadli k internetu a porovnali si tie rozdielne "pravdy", ktoré nám médiá naservírovali. O pár dní sa írsky premiér priznal aj doma, že pomoc prijal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale vráťme sa do Poľska. Je jasné, že po toľkých búrlivých zmenách sa radikalizovala aj opozícia. Je veľmi ťažké dopátrať sa objektívnych informácií. Časopisy ako Do rzeczy, či W sieci sú oddávna sponzorované stranou Právo a Spravodlivosť a Gazeta Wyborcza, či časopis Polityka chrlí síru pri každej zmienke o vláde a jej skutkoch.

A predmetom sporu a hlavnou témou môjho článku je Bialoviežský prales a jeho obraz v médiách. Na východnej hranici Poľska sa nachádza 65 tisíc hektárov lesa. Na to by nebolo nič čudné, keby to nebol les, ktorý má najbližšie k pôvodnému pralesu, pretože si tu stojí už 6 tisíc rokov, len s minimálnymi zásahmi zo strany človeka. Časť tohto lesa sa využíva ako hospodársky les, no okolité lesníctva sú dlhodobo stratové, pretože ťažba je eliminovaná na minimum. Časť tvorí Bialoviežský národný park a niekoľko chránených oblastí. Tento posledný nížinný les je rajom prírodovedcov, biodiverzita je ohromná. Žije tu zubor aj vlk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V posledných rokoch tu majú problém s lykožrútom. Lesníci tvrdia, že je to preto, že predchádzajúca vláda obmedzila ťažbu na minimum, a že situácia je kritická a ak sa nezačne s výrubom chorých stromov, ohrozíme chránené oblasti a vôbec les stratí svoju pôvodnú podobu aj rozmanitosť rastlinných aj živočíšnych druhov.

Ekológovia a Gazeta Wyborcza tvrdia, že lykožrút je prirodzeným obyvateľom lesa, a že to všetko treba nechať na matku prírodu a nič nevytínať, a že lesníkom aj tak ide len o zisky.

Takže jedny tvrdia rúbať a druhý nerúbať a oba tábory sa hája ochranou toho istého hája...

Neexistuje tu snaha o dialóg. Každá strana trvá na svojej trochu extrémnej pravde. Články nie sú veľmi erudované, neprinášajú nestranné informácie odborníkov, ale len dve veľmi rozdielne teórie. Akoby autorom článku nešlo o pravdu, ale o vyhranenie sa. O lese sa nedozvieme nič, zato je nám už po prvých pár vetách jasné, na čej strane autor článku stojí. A že tá druhá strana je hlúpa, alibistická, nekvalifikovaná (doplň, čo sa hodí), takže sa sami rozhodnite, či pôjdete voliť tých blbcov, alebo nás.

Je pravdou, že na častiach národných parkov Šumava a Bavorský les prebieha experiment, v ktorom sa les nechá tak a odborníci sledujú ako si s lykožrútom poradí sám. Poľskí lesníci argumentujú, že ochrancovia prírody žiadajú, aby sa podobný experiment aplikoval na celý bialoviežsky les, a že je to príliš rizikové a oblasť príliš vzácna a jedinečná.

Priznávam sa, že nepoznám riešenie tohto problému. Myslím si, že je veľmi dôležité (a dnes aj nemoderné) osvedčiť, že sa v tom nevyznám. Dnes je predsa také ľahké mať na všetko názor! Stačí pár klikov a sú z nás odborníci. O bialoviežskom výrube malo dokonca rozhodovať referendum, čo odborníkov veľmi pobúrilo.

Neviem, pravda bude asi niekde uprostred. To znamená vyťať to, čo je nevyhnutné. Aktuálna situácia je taká, že sa vytína za pozornej asistencie Greenpeace a jedovatých článkov v Gazete Wyborczej.

Debata na tému ťažby dreva v blízkom okolí Bialoviežskeho národného parku prebieha od marca, odkedy minister životného prostredia schválil zvýšenie kvót na výrub. Snažím sa sledovať články, ktoré na túto tému vychádzajú. Veľmi ma sklamal britský Guardian, ktorý priniesol zmanipulovaný článok, kde dáva hlas iba jednej strane a naznačuje, že za výrubom stoja iné motívy, nie ochrana lesa, no bez toho, že by tieto špekulácie podložil nejakými informáciami. Nie som si istá, či si iba redaktor neurobil domácu úlohu a prevzal informácie z Gazety Wyborczej, alebo iného "protivládneho" zdroja, alebo Guardian chcel potešiť svojich čitateľov, ktorí pravdepodobne majú bližšie ku Greenpeace ako k lesníckym uniformám.

No či už sa jedná o informácie jednej, alebo druhej strany, nikto nejde príliš do hĺbky a nesnaží sa, aby čitatelia (voliči) mali všetky informácie, ktoré by im mohli pomôcť premýšľať o tejto situácii, čo najobjektívnejšie. A pritom to nie sú žiadne tajomstvá, veľa sa možno dozvedieť napríklad tu, na stránkach Bialoviežskeho národného parku.

Napríklad, že lykožrút nie je prvotnou príčinou prečo sú smrekové lesy ohrozené. Tou sú klimatické zmeny. Ako sa môžeme dočítať na stránkach národného parku, hladina spodných vôd tu systematicky klesá. Príčinou je otepľovanie ovzdušia. Smreky majú plytký koreňový systém a na vlahu nedočiahnu. Takto oslabené omnoho ľahšie podliehajú lykožrútovi.

Takže smrekové lesy ustupujú z nášho klimatického pásma, pretože to už nie je čím bývalo. Robí sa hic. Aj keď v novom dokumente Before the Flood, ktorý sa nás snaží zalarmovať v otázke čoraz rýchlejších klimatických zmien, pán z NASA tvrdí, že nám ešte v Európe bude zima, keď nám roztápajúca sa Arktída zruší Golfský prúd.

Bialoviežsky národný park nás informuje, že dnes je "o dva týždne teplejšie." To znamená, že kvety na jar rozkvitajú o dva týždne skôr ako pred polstoročím. Tiež otepľovanie klímy upodozrievajú z toho, že môže za vysokú úmrtnosť plazov v posledných rokov. Ale to nás neprekvapuje, už z (pre)histórie vieme, že draci boli vždy na tieto zmeny citliví.

O dva týždne teplejšie. O dva týždne bližšie ku koncu sveta?

Vo svetle tohto nášho veľkého problému, ktorý zatiaľ úspešne ignorujeme, sa hádka o to, či tých pár chorých stromov v Bialovieži vytneme, alebo necháme zhniť a spadnúť na hlavu tým sto štyridsiatim tisícom turistov, čo tam ročne chodia, javí ako malicherná.

A hlavne mi čosi našepkáva, že o stromy vôbec nejde, ide o ľudí, konkrétne o radikalizáciu poľského voliča. Aby si pri nasledujúcich voľbách bol sto percentne istý komu chce dať hlas a nevymýšľal si, ako pri tých posledných.

Tak toto je ten prales
Tak toto je ten prales 
Simona Rezníčeková

Simona Rezníčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  11x

"Ať tu jsme omylem, ať tu nastavujeme uši nebo hledáme hajzl, jsme tu pro velké naslouchání světa." Michal Huvar Zoznam autorových rubrík:  FIlmPortrétÚvahaKnihaVýstava

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu