Očkovanie proti COVID – 19 sa po mesiacoch ťažkej práce a spolupráce poverených odborníkov stalo realitou. Čím viac sa termín včeličky, ktorá by mala uľaviť celej spoločnosti a zachrániť ľudské životy blíži, tým nástojčivejšie sa ozývajú hlasy nie nepodstatnej časti ľudstva, že oni sa veru očkovať nedajú. Na facebookovej stránke učiteliek materských škôl na otázku, či by sa dali prednostne zaočkovať, ak by to bolo možné, zhruba deväťdesiat percent žien odpovedalo, že absolútne, rozhodne, kategoricky NIE!
Na otázku „Prečo, preboha!?“ väčšina odporcov očkovania odpovedá, že takto im to dáva zmysel, že im očkovanie zmysel nedáva. Oháňajú sa sedliackym rozumom.
So sedliackym rozumom je v dnešnej dobe trochu problém. Spomínaný sedliak, ktorý termín zaviedol bol obyvateľom sveta, ktorý sa od toho dnešného podstatne líšil. Jeho svet bol ohraničený územím, ktoré dokázal prejsť pešo, poťažmo koňmo. Na výlety ale veľmi nechodil, keďže ho zamestnávala práca na pozemkoch, vlastných, či prenajatých – bolo sa treba oháňať. Väčšinu nástrojov, ktoré používal si vedel sám vyrobiť, alebo osobne poznal tých, ktorý mu ich vyrobili. No najmä, za celý život musel spracovať zhruba toľko informácií, koľko bežného občana civilizovaného dneška, ktorý sa napojil na nástroje vyrobené v ďalekej Číne, technológiami, o ktorých väčšinu nemá ani poňatia, zaplaví za týždeň. (Ospravedlňujem sa, nevedela som si tú nemoderne dlhú vetu odpustiť.)
Sedliak dnešnej globálnej dediny žije v niečom, čo sa nazýva world wide web – sieť, ktorá obsahuje a obsiahne celý svet. Bez preháňania, táto sieť naozaj dokázala plasticky skopírovať a dať novú podobu všetkým stránkam ľudskej povahy. A táto nová plasticita stvorená technológiou uzavretou v menších, či väčších škatuliach, už dokáže spätne formovať a deformovať život ľudstva na našej vonkoncom nie hranatej planéte. Priaznivci rozumu a racionálnej argumentácie, ktorí často krát márne dôvodia, že princíp vedeckého dôkazu nie je otázkou viery, sa tu zadarmo, či za mierny poplatok môžu dostať k článkom svetových kapacít svojho odboru. Tí, ktorí radšej nasledujú hlas svojej intuície, tu nájdu potvrdenie akéhokoľvek poryvu ducha, ktorý aktuálne hýbe náladou spoločnosti. Dobrým príkladom je vážna a aktuálna téma klimatickej katastrofy, ktorá sa blíži nezadržateľne (a bez výraznejšieho zdržovania zo strany ľudstva). Ak ste vyznávačom chytrých technológií a ste pripojený na web celý deň, znamená to, že žijete vo svete, kde je dvadsaťštyri hodín denne, len pár klikov od vás článok profesora z kolumbijskej univerzity, ktorý vám podrobne a erudovane vysvetlí, v čom sa to dnešné otepľovanie líši od všetkých ostatných, ktoré sa kedy na tejto planéte objavili, no rovnako ste aj na pár klikov od článku z neznámeho zdroja, ktorý vás emotívne bude presviedčať, že všetky procesy, ktoré v súčasnosti v prírode prebiehajú sú prirodzené a prírodou tisíc krát odskúšané. Jedného aj druhého je na webe dosť, záleží len na vás, po ktorej línii sa vydáte. (A opäť som si to dlhé súvetie nevedela odpustiť. Faulkner by bol rád.)
Snahy zbaviť sa kiahní na celosvetovej úrovni sa objavili už v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Napokon sa do toho obula svetová zdravotnícka organizácia WHO. Pomohol veľký finančný vklad, vďaka ktorému bolo možné zlepšiť metódy monitorovania a vyhľadávania kontaktov. Vakcína proti čiernym kiahniam nebola žiadnym zlatíčkom. Vážnu reakciu mohlo mať až päťsto ľudí z miliónu, jeden až dvaja mohli umrieť. Riziko bolo také veľké, že deti sa radšej ani neočkovali, ak to nebolo absolútne nevyhnutné. Zhruba dvadsaťročné celosvetové ťaženie sa skončilo na konci sedemdesiatych rokov. Čierne kiahne boli vyhlásené za vyhubené. (Dve zachované vzorky vírusu sú uložené v laboratóriách v USA a v Rusku.)
Opäť bude treba prepisovať dejiny. Dnes sa hovorí o tom, že čierne kiahne vymizli vďaka očkovaniu. No vo svetle nových práv, ktoré človeku dali technológie, vďaka ktorým možno pravdu neúnavne a donekonečna relativizovať, od teraz platí, že čierne kiahne vymizli vďaka tomu, že svetová populácia láskavo dovolila, aby bola zaočkovaná.